Vzdialený servis a dáta z prevádzky pomáhajú energetickým firmám znižovať náklady a lepšie riadiť zariadenia. Vedenie však potrebuje vedieť, kto môže technológiu ovládať, ako tento prístup zastaviť a ktoré dodávky dokáže firma zachovať pri incidente.
Zhrnutie pre vedenie
Digitalizácia pomáha energetickým firmám lepšie využívať zariadenia a dáta. Jej prínos však závisí aj od kontroly nad vzdialenými prístupmi a od schopnosti zachovať bezpečnú prevádzku pri incidente.
Poľské útoky z decembra 2025 ukázali, že strata komunikácie či odstavenie časti technológie nemusia viesť k prerušeniu dodávok. Rozhoduje konkrétna architektúra a pripravenosť prevádzky. Tento výsledok nemožno bez skúšky predpokladať vo vlastnej firme. [1-2]
Vedenie by malo požadovať prehľad externých prístupov, určené právomoci počas incidentu a výsledok skúšky obnovy kritickej technológie. Rozpočet má smerovať k rizikám s najväčším dopadom na bezpečnosť a dodávky. Európske pravidlá zároveň posilňujú význam dohľadu vedenia a preverovania dodávateľov už pri obstarávaní. [6, 9-10]
Najbližším praktickým krokom je spoločne preveriť vybraný kritický proces a otestovať reakciu aj obnovu. Vedenie má dostať nameraný výsledok, pomenované nedostatky a plán ich odstránenia.
Poľský útok ukázal význam pripravenej prevádzky
Koncom decembra 2025 zasiahli koordinované kyberútoky poľskú energetiku. Pri viac ako 30 veterných a fotovoltických zdrojoch narušili komunikáciu s prevádzkovateľom distribučnej sústavy a diaľkové riadenie. Výroba elektriny pokračovala. Vo veľkej teplárni bezpečnostný softvér na koncových zariadeniach zablokoval pokus o deštruktívne vymazanie dát. [1]
Neskoršie vyšetrovanie odhalilo aj útok na menšiu tepláreň zásobujúcu približne 50 000 obyvateľov. Odstavila sa parná turbína a úprava technologickej vody. Rýchla reakcia operátorov zabránila prerušeniu dodávky tepla. Jednou zo slabín bolo nesprávne nastavenie privátnej mobilnej siete APN, ktoré umožňovalo ľubovoľnú komunikáciu medzi pripojenými zariadeniami. [2]
Prípad ukazuje, prečo treba samostatne hodnotiť stratu komunikácie, zásah do technológie a dopad na odberateľa. Pre slovenskú firmu z neho vyplýva otázka: ktoré funkcie zachováme, ak prídeme o spojenie s dispečingom alebo o dôveryhodný vzdialený servis? Odpoveď musí vychádzať z konkrétnej technológie a overeného postupu.
Tri zmeny v riadení energetických technológií
OT sú zariadenia a systémy, ktoré sledujú alebo riadia fyzický proces: napríklad ochrany rozvodne, riadenie turbíny, čerpadla či kotolne. Ich bezpečnosť musí rešpektovať spoľahlivosť a bezpečnosť samotnej prevádzky. [3]
Vzdialený servis. Pomáha skrátiť zásah a obmedziť výjazdy. Firma však potrebuje poznať konkrétnych používateľov, rozsah ich oprávnení a zariadenia, ku ktorým sa dostanú. Servisný prístup má byť schválený, časovo obmedzený a zaznamenávaný; viacfaktorové prihlasovanie treba zaviesť na vhodnom prístupovom bode. Vedenie si má nechať preukázať aj postup jeho bezpečného ukončenia.
Prepojenie prevádzky s analytikou. Dáta podporujú plánovanie a údržbu. Čítanie údajov však nevyžaduje rovnaké oprávnenia ako zmena nastavenia ochrán alebo zadávanie riadiacich povelov. Pri každom novom prepojení treba určiť, čo môže iba odoberať dáta a čo smie zasahovať do procesu. Odovzdávanie dát samo osebe neznamená voľný prístup do riadenia.
Batérie a obnoviteľné zdroje. Riadenie cez externé platformy môže prinášať hodnotu pri využívaní flexibility, zároveň vytvára závislosť od ich dostupnosti a zabezpečenia. Menič je riadiacim bodom zariadenia a jeho vzdialený prístup či aktualizácie sú súčasťou rizika. Pri nákupe preto treba preveriť správanie pri strate spojenia, možnosť miestneho riadenia a podmienky zmeny servisného partnera. [4]
Rozpočet má sledovať dopad na dodávky
Poradie investícií má vychádzať z kritických služieb a scenárov ich zlyhania. Strata vzdialeného dohľadu nad jedným zdrojom má iný následok než strata riadenia teplárne počas mrazov. K nákladom incidentu treba prirátať obnovu, výpadok výroby, prípadné poškodenie technológie a obchodné záväzky.
Pri rozhodovaní o digitálnom projekte preto porovnávajme očakávanú úsporu alebo výnos s celkovými nákladmi na jeho bezpečnú prevádzku. Patria sem aj správa prístupov, podpora zariadení, testovanie zmien a obnova. Lacné zariadenie s nejasnou podporou môže znamenať drahú prevádzkovú závislosť.
Nasledujúce rozdelenie je odporúčaním pre riadenie firmy. Konkrétne právomoci treba prispôsobiť jej organizačnej štruktúre.
| Oblasť | Zodpovednosť vo firme | Dôkaz, ktorý má dostať vedenie |
| Vzdialený prístup | Prevádzka a bezpečnostný manažér | Zoznam účtov a prístupov vrátane otestovaného ukončenia |
| Reakcia na incident | Prevádzkový riaditeľ s IT a bezpečnosťou | Postup rozhodovania a výsledok spoločného cvičenia |
| Obnova technológie | Prevádzka a dodávateľ | Výsledok skúšky obnovy vrátane skutočne dosiahnutého času |
| Nákup a servis | Nákup s prevádzkou a bezpečnosťou | Zmluvná podpora aktualizácií, prístupov a odovzdania konfigurácií |
Otestované obnovenie konfigurácie, dostupný náhradný diel a pripravená obsluha majú konkrétnu hodnotu. Samotný počet bezpečnostných nástrojov ju nepreukazuje. Ani ručný režim nemožno predpokladať pri každej technológii: treba preveriť jeho bezpečnosť, personálne zabezpečenie a časové obmedzenia.
Európsky kontext mení dohľad aj nákup technológie
Slovenská elektroenergetika funguje v prepojenej európskej sústave. Európska komisia upozorňuje na kaskádové účinky porúch a na náročnú kombináciu riadenia v reálnom čase so staršími zariadeniami. Aj preto bezpečnostné opatrenia musia rešpektovať technické podmienky energetiky. [5]
Zodpovednosť vedenia. NIS2 v článku 20 vyžaduje, aby riadiace orgány dotknutých subjektov schvaľovali opatrenia na riadenie kybernetických rizík a dohliadali na ich vykonávanie. Pre slovenské firmy je rozhodujúci zákon č. 69/2018 Z. z. v aktuálnom znení. Vyhláška NBÚ č. 227/2025 Z. z. výslovne zahŕňa OT, jej topológiu a bezpečnostnú dokumentáciu; analýza funkčného vplyvu zahŕňa aj určenie cieľovej doby obnovy. [6-8]
Pre dovtedajších prevádzkovateľov základnej služby stanovuje § 34b ods. 5 možnosť do 31. decembra 2026 realizovať opatrenia aj podľa predpisov účinných do konca roka 2024. Ide o konkrétne prechodné pravidlo, nie o všeobecné odloženie všetkých povinností. [7]
Osobitné pravidlá pre elektrinu. Nariadenie 2024/1366 zavádza sektorové pravidlá kybernetickej bezpečnosti cezhraničných tokov elektriny. Rozsah povinností sa viaže na identifikované subjekty s vysokým alebo kritickým dopadom. Tento režim nemožno automaticky preniesť na každú tepláreň alebo vodárenskú spoločnosť. [9]
Požiadavky na výrobky a dodávateľov. Akt o kybernetickej odolnosti, známy ako CRA, sa týka výrobkov s digitálnymi prvkami v jeho pôsobnosti. Oznamovacie povinnosti výrobcov sa uplatňujú od 11. septembra 2026 a hlavná časť pravidiel od 11. decembra 2027. Pri nákupe preto žiadajme jasné podmienky bezpečnostnej podpory a riešenia zraniteľností. Splnenie produktových požiadaviek pritom nenahrádza bezpečný návrh a prevádzku celej technológie. [10]
Pri meničoch má bezpečnosť aj finančný rozmer. IEA opisuje obmedzenia financovania projektov využívajúcich meniče z vysokorizikových krajín. Investor má preveriť oprávnenosť konkrétneho dodávateľa podľa podmienok financovania ešte pred objednávkou. Obmedzenie financovania nie je všeobecným zákazom prevádzky všetkých takýchto zariadení. [4]
Čo má vedenie preveriť ako prvé
Začať odporúčam spoločným preverovaním prevádzky, IT a bezpečnosti. Najprv zmapovať externé prístupy a kritické závislosti. Potom na vybranej technológii overiť reakciu a obnovu. Rozsiahlejšie zmeny siete či výmeny zariadení zaradiť do plánu podľa rizika a prevádzkových možností. Zásahy do OT vyžadujú posúdenie a testovanie; neuvážené bezpečnostné opatrenie nesmie ohroziť samotný proces. [3]
- Kto sa dnes môže pripojiť k našej technológii a kto jeho prístup schvaľuje?
- Čo zostane funkčné pri výpadku komunikácie alebo dodávateľskej platformy?
- Kto smie počas incidentu obmedziť prístup a ako posúdi dopad na prevádzku?
- Kedy sme naposledy obnovili kritickú konfiguráciu zo zálohy a koľko to trvalo?
- Ktoré riziká vedenie vedome prijalo a kto zodpovedá za ich zníženie?
Odpovede majú byť doložené evidenciou, výsledkom skúšky alebo rozhodnutím vedenia. Tak sa dá odlíšiť deklarovaná pripravenosť od schopnosti udržať službu.
Týmto otázkam sa venuje aj konferencia Energetika na dátach 18. novembra 2026 vo Vienna House Bratislava a online. Blok Bezpečnosť dát a kybernetické hrozby prepája OT, telekomunikácie, vzdialené prístupy a obnovu prevádzky. Program a registrácia: efocus.sk/konferencie/energetika-na-datach
Zdroje
Stav právnych a európskych súvislostí k 2. novembru 2026. Praktické priority a rozdelenie zodpovedností sú odporúčaním autora.
[1] CERT Polska - Energy Sector Incident Report, 30. 1. 2026
[2] CERT Polska - Follow-Up Report, 8. 8. 2026
[3] NIST - Guide to Operational Technology Security, SP 800-82 Rev. 3
[4] IEA - Inverter supply chains and cybersecurity, 29. 7. 2026
[5] Európska komisia - Critical infrastructure and cybersecurity
[6] EUR-Lex - Smernica 2022/2555, články 20 a 21
[7] Slov-Lex - Zákon 69/2018 Z. z., najmä § 34b ods. 5
[8] Slov-Lex - Vyhláška NBÚ 227/2025 Z. z., § 4 a § 5
[9] EUR-Lex - Nariadenie 2024/1366, najmä články 1, 2 a 24
[10] Európska komisia - Cyber Resilience Act Implementation
Pripravené s podporou AI z podkladov eFocus. Obsah overil Jozef Šupšák.
