Smart metering 2013

Inteligentné siete (ďalej len „IS“) sú vysoko aktuálnou témou energetickej politiky EÚ. Podpora a rozvoj IS je jedným z kľúčových smerovaní, ktoré by mali prispieť k naplneniu zámerov stratégie Európa 2020 v oblasti energetiky a klimaticko-energetických cieľov EÚ (20-20-20). Tretí energetický liberalizačný balík legislatívy EÚ z roku 2009 hovorí, že cieľom je okrem iného dlhodobá modernizácia európskych energetických systémov. Inteligentné meracie systémy (ďalej len „IMS“) sú základným prvkom IS. Realizácia IMS vo všeobecnosti podporuje aktívnu účasť všetkých účastníkov trhu a najmä odberateľov na trhu s elektrinou. Smernica EPaR č. 2009/72/EÚ o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou z 13. júla 2009, ktorá je súčasťou tretieho energetického balíka tak už vytvára európsky legislatívny rámec pre zavedenie IMS.
Slovenská republika od 1. septembra 2012 zosúladila národnú legislatívu s 3. energetickým balíčkom EÚ. Transpozíciou uvedenej smernice zákonom č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) sa zaviazala zabezpečiť realizáciu IMS, podporujúcich aktívnu účasť odberateľov na trhu s dodávkou elektriny.

V súlade so transpozičnou legislatívou SR v oblasti zavádzania IMS § 42 ods. 1 zákona, Úrad pre reguláciu v sieťových odvetviach (ďalej len „ÚRSO“) v spolupráci s Ministerstvom hospodárstva SR (ďalej len „MH SR“) vypracoval Ekonomické posúdenie dlhodobých nákladov a prínosov zavedenia IMS na Slovensku podľa odporúčania Európskej komisie (ďalej len „analýza CBA“). CBA pripravená ÚRSO v spolupráci s MH SR ustanovila zavedenie IMS pre odberateľov elektriny s ročným odberom najmenej 4 MWh na napäťovej úrovni nízkeho napätia.
Podľa splnomocňovacieho ustanovenia § 95 ods. 1 písm. h) zákona o energetike MH SR vydá všeobecný právny predpis - vyhlášku. Vyhláška okrem iného stanoví požiadavky na minimálne technické parametre IMS, cieľové segmenty koncových odberateľov elektriny pre zavedenie IMS, požiadavky na dátové prenosy a spoluprácu jednotlivých systémov, spôsob prístupu k meraným údajom z IMS jednotlivým účastníkom trhu s elektrinou, súčinnosť účastníkov trhu s elektrinou pri inštalácii a prevádzke IMS a lehoty na zavedenie IMS pre jednotlivé kategórie koncových odberateľov elektriny.

Ceny jednotlivých komponentov ako aj prínosy pre jednotlivých účastníkov trhu budú overené v priebehu najbližšieho roka formou pilotného projektu. Na základe výsledkov testovacej fázy - implementácie 1 bude spracovaná nová analýza CBA, ktorá nanovo posúdi náklady a prínosy súvisiace s inštaláciou inteligentných meradiel do odberných miest v percentuálnom pomere podľa odporúčania Európskej komisie.

• Key success factors in smart meter deployment
• Capitalising on the smart meter infrastructure
• Understanding the positive and also potentially negative impact of smart metering roll outs
• Drivers for consumer engagement - the Swedish Experience
• Best case examples of consumer education and Interaction

• What plan has Poland in terms of smart grid ? Why is Poland decided to roll-out across the board in the target 2020 ?
• The current status of smart metering in Poland. Experiences, best practices and lesson learned from the pilot projects
• Methods and forms as Polish regulator (URE) motivates the distribution companies to mass deploy of smart metering?
• The vision and concept of civic smart power grids. How to prepare for new challenges and how to meet them
• About Smart Power Grids Consortium Poland

The presentation will briefly illustrate the challenges for E.ON resulting from smart meter roll-outs in eight different European countries. It then mainly focusses on the experiences in Spain where E.ON will complete the roll-out in 2014. E.ON has equipped all its 720.000 customers in Spain with smart meters, which is comparable with E.ON’s Slovakian operations with a higher number of customers, but most likely with a lower smart meter penetration. Therefore those collected experiences are quite recent and may serve as an example for Slovakia. The presentation also shows the key success factors the E.ON-group gathered in smart meter development across Europe and reflects on opportunities and challenges for different stakeholders. Special attention will be given to the consumer perspective, such as the main drivers for consumer engagement and options for consumer education and interaction. The investment costs for smart meter roll-outs are significantly and despite a number of operational benefits it is crucial l to provide for the highest possible standardization level across Europe to keep costs on an acceptable level. Moreover, a reliable legal and regulatory framework ensuring cost recovery is the key for investors.

Po zavedení pilotných projektov infraštruktúry inteligentného merania príde najtažšia úloha vybudovania plne funkčných riešení. V príspevku sa zameriame na tri kľúčové oblasti: integráciu MDM systémov s existujúcou aplikačnou infraštruktúrou; riadenie udalostí, alarmov a erorov s integráciou na workforce management a dátovú analytiku.

V prezentaci budou představeny způsoby, jak zajistit informace o skutečném stavu progresivní měřicí infrastruktury (AMI). PLC komunikace je ve většině distribučních společnostech vnímána jako stěžejní pro zavádění inteligentního měření pro maloodběry. K tomuto se pojí častá problematika týkající se počtu pravidelně komunikujících eletkroměrů s nadřazenými systémy. Důvodů proč elektroměry nekomunikují může být několik a mohou se vzájemně doplňovat. Aby bylo možné komplikace s dostupností elektroměrů odstranit, je nutno tato slabá místa nejprve identifikovat. Prezentace bude pojednávat o možných překážkách komunikace s elektroměry a zároveň o způsobu, jak zajistit co možná nejpřesnější informaci, která pomůže obsluze systému AMM překážky v komunikaci co nejpřesněji identifikovat a odstranit.

Motiváciou pre zavádzanie inteligentných meracích systémov sú predovšetkým zvýšený dopyt po elektrine, dosiahnutie environmentálnych cieľov a faktory vplývajúce na súčasný stav prenosových a distribučných sústav a ich adaptabilitu na nové podmienky v súvislosti s očakávaným nárastom penetrácie distribuovaných zdrojov energie a nabíjacích staníc pre elektromobily. Medzi kľúčové faktory pre úspešný proces implementácie patria predovšetkým dostupné technológie, aktívny prístup štátu a regulátora, ako aj aktívni koncoví spotrebitelia. Inštalácia inteligentného meracieho systému nie je cieľ, ale prostriedok, ktorý rozsahom poskytovaných služieb prináša účastníkom trhu pozitívny efekt. Účinnosť týchto systémov možno zvýšiť využitím synergických efektov integrácie so systémami pre inteligentné siete a inteligentné budovy resp. domácnosti . V rámci budovania vízie inteligentných miest sú komplexné inteligentné technológie v energetike ich neodmysliteľnou súčasťou.

V súvislosti s vývojom populácie, zmenou životného štýlu, vývojom technológií, rastom požiadaviek životnej úrovne a komfortu sa výrazne menia aj požiadavky na bezpečnú, funkčnú, stabilnú a efektívnu energetiku a detailné energetické informácie. Z ekonomických dôvodov v súčasnosti selektívne zavádzanie inteligentných meracích systémov (IMS) v oblasti elektriny pre koncových odberateľov na úrovni nízkeho napätia so spotrebou nad 4 MWh za rok je jedným z prvých významných krokov pri budovaní „inteligentnej“ energetiky. Realizácia IMS okrem poskytnutia informácií o spotrebe pre zefektívnenie prevádzkovania nn sietí poskytne podklady pre možnosť väčšej integrácie distribuovaných obnoviteľných zdrojov, rozvoj elektromobility, bude základom pre ďalší rozvoj inteligentných sietí, s vplyvom na nové programy vedy a výskumu, systémové riešenia a procesy, nové pracovné príležitosti a legislatívu. Následné budúce plány pre celoplošné rozšírenie IMS v oblasti elektriny a realizácia multiutilitných meraní plynu, vody a tepla v súlade so smernicou 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti budú základom pre rozvoj inteligentných, energeticky efektívnych domácností, budov, dopravy aj energeticky sebestačných regiónov.

Čo podmieňuje úspech zavedenia Inteligentných meracích systémov a docielenie efektov v ekosystéme výrobca - distribútor - dodávateľ - koncový odberateľ