Zimný energetický balíček

Na základe smernice európskeho parlamentu a rady z 13. júla 2009 aj Slovenská republika zahájila v roku 2013 v zmysle Vyhlášky MH SR č. 358 inštaláciu inteligentných meracích systémov, ktoré by sa mali budovať tak, aby podporovali decentralizovanú výrobu a zabezpečovali energetickú účinnosť. Napriek doteraz vynaloženému úsiliu sa zatiaľ nepodarilo zvrátiť globálny trend v produkcii skleníkových plynov. Svetová meteorologická organizáca 30. októbra 2017 oznámila nový rekord koncentrácie oxidu uhličitého v atmosfére na najvyššiu úroveň za 800 000 rokov, keď globálne priemerné koncentrácie CO2 dosiahli v roku 2016 až 403,3 ppm (dielov v milióne). Zvrátenie doterajšieho vývoja si vyžaduje zásadnú zmenu. Decentralizácia, digitalizácia a dekarbonizácia sa stali paradigmami pre nový energetický model Európy. Iniciatívu čoraz viac na seba preberajú koncoví odberatelia (tzv. prosumeri) t.j. mestá, priemysel, poskytovatelia služieb alebo obyvateľstvo, ktorí sú najviac motivovaní hľadať riešenia pre úsporu spotreby energií a ochranu životného prostredia, ale na to potrebujú čo najpresnejšie informácie zo všetkých významných spotrebičov či už sú to budovy, verejné osvetlenie alebo dopravné systémy. V tomto úsilí im veľmi účinne pomáhajú moderné technológie z oblasti Industry 4.0, IoT alebo blockchain, ktoré posúvajú možnosti implementácie energetických riešení čoraz bližšie k reálnemu času. Tomuto trendu sa prispôsobujú aj inteligentné meracie systémy, ktoré poskytujú možnosti pripájania meračov aj ostatných energetických médií (plyn, teplo…) alebo ďalších inteligentných zariadení a umožňujú poskytovanie informácií o spotrebe v reálnom čase, čím poskytujú dáta analytickým nástrojom (tzv. Big Data) či už vo forme personalizovaných alebo tzv. open dát pre predikciu, riadenie a modelovanie komplexného energetického hospodárstva (tzv. mikrogrids) s využitím integrovaných obnoviteľných zdrojov, úložísk energie alebo nabíjacích staníc pre elektromobily. Celé úsilie by malo smerovať k energeticky efektívnym až sebestačným mestám, atraktívnym pre ich obyvateľov s bezuhlíkovým udržateľným energetickým hospodárstvom.

Utility boli desaťročia považovaná za popolušku dátových inovácií. Obchodné a technologické prostredie netlačilo na tak rapídny rozvoj dátovej analytiky ako napríklad v bankovníctve, či Telco odvetví. Vznikal tak akýsi dátových dlh.
S nástupom Internet of Things a digitálnych kontinuálnych meračov však zrazu utility boli katapultované vpred. Pravidlá podnikania tohto odvetvia, ktoré boli niekoľko rokov bezpečnostným pásom sa však stávajú ručnou brzdou rozvoja. Aké historické Spomaľovače si so sebou nesú utility v oblasti dátovej analytiky? Je možné pretaviť tieto nedostatky naopak v tromfy? So stupňujúcim sa konkurenčným tlakom a čoraz väčšou dátovou bázou o správaní klientov je nutné, aby aj produkty utilít pre koncového zákazníka prešli zásadnými inováciami. Ktoré z trendov vyzerajú snubne a ktoré naopak sú slepou uličkou? Cez konkrétne príklady od iných utilít sa pokúsim inšpirovať prítomných k novým produktovým ponukám.

Európska komisia 30. novembra 2016 zverejnila balíček legislatívnych návrhov („Zimný balíček“ alebo balíček „Čistá energia“) vrátane návrhov na zmenu usporiadania trhu s elektrinou (tzv.. „new market design“). Jeho súčasťou je revidovaná Smernica o spoločných pravidlách na vnútornom trhu s elektrinou, ktorá uvádza niektoré objasnenia existujúcich ustanovení o inteligentných meradlách (články 19, 20, 21 a príloha III.). Okrem iného každému spotrebiteľovi priznáva právo žiadať o inteligentné meradlo vybavené určitým minimálnym súborom funkcií.

Na zaangažovanie spotrebiteľov sú potrebné primerané stimuly a technológie ako inteligentné meranie. Inteligentné meracie systémy posilňujú postavenie spotrebiteľov, keďže im takmer v reálnom čase poskytujú presnú spätnú väzbu o ich spotrebe či výrobe, ktoré vďaka tomu môžu lepšie riadiť; zároveň sa môžu zapájať do programov riadenia spotreby a iných služieb a využívať ich výhody, ale i znížiť si faktúry za elektrinu. Okrem toho inteligentné meranie poskytuje prevádzkovateľom distribučných sústav lepší prehľad o ich sieti, čím znižuje ich náklady na prevádzku a údržbu a tieto úspory sa môžu premietať do distribučných taríf, ktoré v konečnom dôsledku znáša spotrebiteľ.

Pri rozhodovaní o zavádzaní inteligentného merania na vnútroštátnej úrovni by malo byť naďalej možné, aby sa zavedenie inteligentných meracích systémov zakladalo na ekonomickom hodnotení.

V záujme podpory aktívnej účasti spotrebiteľov na trhu s elektrinou by mali byť inteligentné meracie systémy, ktoré členské štáty na svojom území zavedú, interoperabilné, nemali by byť prekážkou pri zmene dodávateľa a mali by byť vybavené účelnými funkciami, ktoré spotrebiteľom umožnia takmer v reálnom čase pristupovať k údajom o svojej spotrebe, upravovať spotrebu energie a v rozsahu, v akom to umožňuje podporná infraštruktúra ponúkať sústave svoju flexibilitu, získavať za ňu odmenu a dosahovať úspory nákladov na elektrinu.

Efektívne prevádzkovanie obnoviteľných zdrojov energie (OZE) na energetickom trhu v SR je podmienkou využitia ich potenciálu a budúceho rozvoja . Aktuálnou témou pri výkupe elektriny zo súčasne inštalovanej kapacity fotovoltických elektrární (FVE) je znižovanie nákladov na odchýlku spôsobenú nepresnosťou prognózy výroby ako dôsledku závislosti od presnosti numerických metód predpovede počasia. Aké inovácie priniesol IPESOFT® do prognózovania výroby FVE na Slovensku? Do akej miery využíva Slovensko FVE? Aké faktory je nutné zvážiť pri prognózovaní výroby FVE?

Majú mikrogridy budúcnosť na Slovensku? Elektroenergetika zažíva revolúciu. Dekarbonizácia, decentralizácia a digitalizácia (3D) presúvajú ťažisko v energetickom reťazci smerom ku koncovému zákazníkovi. Na trhu s elektrinou tak vznikajú príležitosti pre nové obchodné modely. Jedným z nich je aj koncept mikrogridov, ktorý je postavený na inteligentných technológiách. Riešenie umožňuje aktívne riadenie výroby z obnoviteľných zdrojov a spotreby elektriny medzi koncovými zákazníkmi. Súčasťou je uskladnenie elektriny v rámci inteligentnej siete a rozúčtovanie dodaných prebytkov elektriny malovýrobcom. Tu zase vzniká priestor pre ďalší technologický trend - blockchain.

Zavádzanie IMS, objektivizácia poznania spotreby odberateľa, typové diagramy versus reálna spotreba, objektivizácia nákladov. Jediný dodávateľ v SR, ktorý ponúka variabilnú (dynamickú) tarifikáciu. To čo EÚ chce nariadiť, na Slovensku nedovolíme. Pohľad na zraniteľného odberateľa a možnosti deregulácie.

• Agregátor nie je nový účastník trhu, ale dostáva nové príležitosti
- prvé ustanovenia v smernici o energetickej efektívnosti, účasť na organizovaných trhoch a regulačný rámec
- prinesie Nový dizajn trhu s elektrinou pozitívnu diskrimináciu oproti tradičným obchodníkom?

• Skúsenosti s modelmi agregácie
- prípadové štúdie z trhov v Európskej únii
- flexibilita v rámci zúčtovania odchýlok a na organizovanom krátkodobom trhu u nás

• Príležitosti pre agregátora na vnútrodennom trhu s elektrinou

V súčasnosti sa v každodennom živote stretávame s témami ako sú energetika, zmeny klímy, energetická chudoba atd. EÚ považuje oblasť energetiky za dôležitú súčasť hospodárskeho priestoru a zároveň si uvedomuje jej vplyv na životné prostredie pri výrobe a spotrebe energií. Výroba energie najmä zo spaľovania fosílnych palív, transformácia energie, spotreba energie napr. priemyslom, domácnosťami a v doprave predstavujú zhruba 79 % emisií skleníkových plynov EÚ. Preto je vysokoúčinná transformácia energie a jej efektívna spotreba zásadným aspektom v boji proti zmenám klímy. EÚ prichádza s rôznymi opatreniami, ktoré majú motivovať spotrebiteľov k zodpovednému a efektívnemu spôsobu konzumácie energie. Jedným takýmto opatrením je aj povinné vykonávanie energetických auditov vo veľkých podnikoch, ako aj energetické audity vo verejných budovách pri žiadostiach o finančnú pomoc z fondov EÚ.
Povinnosť vykonania energetického auditu je v SR v platnosti od 21.10.2014. Energetický audit je na jednej strane povinnosť, ale zároveň aj príležitosť na zníženie nákladov pri spotrebe energií. Účinne navrhnuté a realizované opatrenia energetickej efektívnosti majú výrazný efekt pri bilancovaní ekonomických a environmentálnych dopadov. Je všeobecne známe, že najlacnejšia energia je vždy tá ušetrená. Správnou stratégiou pri nastavení úsporných opatrení sú v prvom rade optimálne zvolené spôsoby merania a ich vyhodnocovanie.

Účastníci panelu:

Andrej Juris, Západoslovenská distribučná

Mário Šotter, Východoslovenská distribučná

Martin Ondko, Združenie prevádzkovateľov miestnych distribučných sústav

Miroslav Kunsch, IPESOFT

Peter Ševce, Slovenská asociácia pre elektromobilitu

moderátor panelu: František Pecho, SEPS