Zmluvy a zmluvné vzťahy v digitálnom svete

I. Digitálny obsah a služby
09:10 - 09:50 Floating Smernice DCD: Nové európské pravidlá poskytovania digitálneho obsahu a služieb, Jiří Císek, advokát, AK Cisek
09:50 - 10:30 Kde sú hranice regulácie audiovizuálneho obsahu na internete? (SK transpozícia revidovanej smernice 2010/13/EU o audiovizuálnych mediálnych službách), Tomáš Klinka, senior právnik, patentový zástupca, AK Bukovinský & Chlipala /
10:30 -10:45 Prestávka na kávu

II. Zmluvy a zmluvné vzťahy
10:45 - 11:25 Licenčná zmluva na softvér v režime slovenského práva, Miroslav Chlipala, predseda programového výboru a moderátor konferencie
11:25 - 12:05 Vendor Lock-In v zmluvách na dodávku IT - súčasná rozhodovacia prax ÚVO a súdov, Miroslav Žoldoš, advokát v AK Bukovinský & Chlipala
12:05 - 12:45 Zmluva o agilom vyvoji softvéru, Katarína Ondrovičová, advokátka, AK Bird & Bird

12:45 - 13:30 Obedňajšia prestávka

III. GDPR & ePrivacy
13:30 - 14:10 Marketingový súhlas v roku 2023 (GDPR a ePrivacy), Jakub Berthoty, Dagital Legal/
14:10 - 14:50 Pracovná zmluva a osobný dotazník zamestnanca z pohľadu GDPR, JUDr. Peter Komínek, advokát, advokátska kancelária Bukovinsky & Chlipala
14:50 -15:30 O (r)evolúcii ktorú prinesie nová smernica NIS2, Štefan Pilar, senior právnik, advokátska kancelária Bukovinsky & Chlipala

15:30 - 15:40 Ukončenie konferencie

Smernica DCD zaviedla nové pravidlá poskytovania digitálneho obsahu v Europskej únii. Ta sa týka nielen jednorázových plnení, ale tiež dlhodobých služieb ako napríklad SaaS. Prezentácia prevedie nejdôležitejšímí zmenami pre IT sektor. Napríklad rozšírením zodpovednosti poskytovateľov za vady a novými pravidlami pre vydávanie updejtov a upgrejdov softvéru.

Stále nový zákon č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách skrýva vo svojich takmer 250 paragrafoch nejedno prekvapenie. Pozornosť by mali zbystriť všetci vlogeri, youtuberi, influenceri a dokonca aj aktívni užívatelia platforiem na zdieľanie videí. Možno o tom ani neviete a už ste v hľadáčiku regulátora, Rady pre mediálne služby. Je tu však viacero zásadných právnych otázok. Kto v skutočnosti poskytuje audiovizuálnu mediálnu službu na požiadanie, angl. „video-on-demand“, „VOD“, „on-demand AVMS“? Na koho sa vzťahuje oznamovacia povinnosť? Kto podlieha autorizácií zo strany regulátora? Aké povinnosti sú s tým spojené? Ochutnávka niektorých odpovedí je naznačená tu: https://www.bch.sk/blog/registr%C3%A1cia-kan%C3%A1lov-na-youtube-pozor-chybn%C3%A1-transpoz%C3%ADcia-v-z%C3%A1kone

Autorsko-právne aspekty počítačových programov, softvéru a krabicového softvéru sú dôležité východisko pre správne uchopenie zmluvných vzťahov alebo pre správne nastavenie procesov verejného obstarávania . Aký je vzťah medzi týmito kategóriami z právneho pohľadu? Ako správne nastaviť licenčnú zmluvu pre softvér? Je výhradnosť licencie to isté ako neobmedzený rozsah licencie? Aký je vzťah medzi licenčnou zmluvou a licenciou? V mojom príspevku budem vysvetľovať a argumentovať ako má právnik vnímať a chápať autorské právo v IT.

Situácia Vendor Lock In obmedzuje obstarávateľa pri výbere dodávateľa IT služieb z dôvodu existencie výhradných práv duševného vlastníctva existujúceho „starého“ dodávateľa. Situácia Vendlor Lock In (VLI) však automaticky nie je vždy protiprávna. Seminár bude zameraný na identifikáciu riešení a nástrojov, akými je možné „prelomiť“ VLI. V rámci seminára bude prezentovaná aj aktuálna rozhodovacia prax ÚVO, českých orgánov a súdnych rozhodnutí týkajúcich sa VLI.

Mnohí právnici poznajú zmluvy na vývoj softvéru tradičným (waterfall) spôsobom a spoločnosti majú obvykle svoje štandardizované zmluvy nastavené práve na tradičný vývoj. Agilný vývoj sa odlišuje od tradičného (waterfall), prináša mnohé výhody a aj slovenské spoločnosti ho využívajú čoraz častejšie. Použitie agilnej metodológie vývoja znamená, že aj zmluvné podmienky by sa mali odlišovať od podmienok uvedených v „tradičných“ zmluvách. V príspevku si povieme v čom sa zmluva o agilnom vývoji bude odlišovať od zmluvy na SW vývoj tradičným spôsobom, čo by mala obsahovať a aké riziká by strany mali zohľadniť.

Príspevok zodpovie základné otázky, ktoré zaujímajú každé oddelenie marketingu ako aj právne oddelenie. Na čo všetko súhlas potrebujete a na čo nie? Ako funguje oprávnený záujem pri marketingu a ako sa posudzuje formou balančných testov? Ktoré marketingové kampane prejdú oprávneným záujmom a ktoré nie? Ako spravovať súhlasy? Môžeme cieliť reklamu na sociálnych sieťach bez súhlasu? Aký je vzťah medzi reguláciou GDPR a ePrivacy vo vzťahu k marketingu.

Príklad zamestnávateľa nespracúvajúceho osobné údaje zamestnancov neexistuje. Napriek tomu, že znenie GDPR poznáme od roku 2016, jeho uplatňovanie v praxi je stále v mnohých aspektoch pracovnoprávnych vzťahov zo strany zamestnávateľa nedôsledné a rozporné. Stále existujú pracovné zmluvy, obsah ktorých je v rozpore so zásadami spracúvania osobných údajov a povinnosťami zamestnávateľa podľa GDPR. Aké všetky nástrahy a porušenia GDPR „skrýva“ osobný dotazník zamestnanca u zamestnávateľa? Rozhodne je ich stále dosť. Otázkami súladu obsahu pracovnej zmluvy s požiadavkami GDPR a otázkami zákonného spracúvania osobných údajov zamestnanca v osobnom spise zamestnanca sa práve budem v zaoberať v mojom príspevku.

Dňa 14. decembra 2022 bola v úradnom vestníku EÚ zverejnená nová Smernice NIS II, ktorá nahrádua pôvodnú Smernicu NIS. Dva základné dôvody vzniku Smernice NIS II sú nasledovné: (i) nízka úroveň kybernetickej odolnosti podnikov pôsobiacich v EÚ, (ii) nekonzistentná odolnosť medzi členskými štátmi, nízka úroveň spoločného situačného povedomia a chýbajúca spoločná schopnosť reakcie na krízové situácie. Čo sa v mojom vystúpení dozviete? Či bude Smernica NIS II priamo uplatniteľná na území Slovenskej republiky. Koho sa Smernica NIS II týka. O novej kategorizácii povinných osôb. O bezpečnostných požiadavkách Smernice NIS II. O budúcich zmenách zákona o kybernetickej bezpečnosti. A prečo sa Smernicou NIS II zaoberať už teraz.