IT právo 2018: Výzvy duševného vlastníctva pre technológie a elektronické komunikácie

Príspevok upriamuje pozornosť na grafický rozmer kreatívneho obsahu a dizajnového, s ktorým sa môžeme stretnúť v oblasti informačných technológii a telekomunikácií. Publikum sa oboznámi so sériou zásadných globálnych sporov Apple Inc. v. Samsung Electronics Co. v súvislosti s dizajnami iPhone a iPad, ktoré sa ťahajú od roku 2011 a vrcholia v máji 2018 na US District Court for the Northern District of California. V príspevku bude prezentovaná aj dizajnová ochrana počítačových ikon, symbolov a piktogramov a používateľských rozhraní (UI/UX) a globálne trendy v tejto špecifickej súčasti práva duševného vlastníctva.

Reforma práva ochranných známok v EÚ si definovala ako jeden z cieľov prispôsobenie systému ochranných známok internetovej dobe, v ktorej žijeme. Odstránením podmienky grafickej znázorniteľnosti označení, ktoré môžu byť zapísané ako ochranná známka, sa otvoril priestor pre zápis netradičných druhov ochranných známok. Od roku 2019 by mali byť zvukové, pohybové, multimediálne a holografické ochranné známky (vyjadrené pomocou počítačového súboru v príslušnom formáte) realitou aj na Slovensku. Ťažisková myšlienka reformy mení svet tradičných ochranných známok a používateľom známkových systémov prináša nové možnosti a registračným úradom prináša veľké výzvy. Kam smeruje známková realita ?

Dátum 1. september 2017 sa stal významným míľnikom v súvislosti s rozhodovaním doménových sporov v priestore Slovenskej republiky. Práve v tento deň nadobudli účinnosť pravidlá alternatívneho riešenia sporov, ktoré sú prílohou a neoddeliteľnou súčasťou Pravidiel poskytovania domén v doméne najvyššej úrovne .sk a tak aj súčasťou Zmluvy o Doméne. Riešenie doménových sporov zastrešuje občianske združenie European Information Institute (EISi), ktoré zároveň koordinuje činnosť expertov rozhodujúcich spory podľa Pravidiel ADR pre doménu .sk.

História rozhodovania doménových sporov v Slovenskej republike pred 1. septembrom 2017 celkom jasne vykreslila nedostatky, ktoré so sebou prináša rozhodovanie doménových sporov všeobecnými súdmi. Okrem toho, že išlo o celkom nový druh sporovej agendy, ktorý si len postupne hľadal svoje hmotnoprávne ukotvenie primárne v práve nekalej súťaže a práve ochranných známok, dochádzalo k diferenciácií súdnych prístupov k rozhodovaniu týchto sporov.

Prostredníctvom prípadovej štúdie poukážeme na pozitíva, ktoré so sebou prináša rozhodovanie doménových sporov v rámci alternatívneho riešenia sporov, pričom zdôrazníme aj jednotlivé špecifiká, ktorých by si mali byť vedomí tak majitelia práv duševného vlastníctva ako aj vlastníci domén.

Dynamický vývoj v oblasti informačných a komunikačných technológií predstavuje výzvu nielen pre nositeľov práv k predmetom duševného vlastníctva, ale aj orgány, ktorým právo zveruje rozhodovanie sporov. V ICT sektore, kde sa viac ako v iných oblastiach prejavujú inovácie, tvorivosť, vysoká pridaná hodnota a abstraktný charakter služieb, si firmy nemôžu dovoliť ponechať svoje nehmotné aktíva nechránené. Náročnosť ochrany práv majiteľov ochranných známok stúpa nepriamo úmerne s ľahkosťou, s akou sa v digitálnom priestore ochranné známky používajú a zneužívajú. Nezvratná zmena modelov spotrebiteľského správania a nástrahy umelej inteligencie tieto výzvy ešte znásobujú. Radikálne sa tým menia potreby majiteľov, nielen pokiaľ ide o formy a geografický rozsah známkovej ochrany, ale aj nástroje na udržanie a presadzovanie práv. S rastúcim objemom cezhraničného obchodu a potrebou podnikov chrániť svoj goodwill v celej EÚ sa veľká časť sporov odohráva na pôde Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)a jeho odvolacích senátov. Prezentácia mapuje hlavné momenty súvisiace s nedávnymi legislatívnymi zmenami a rozhodovacou praxou, ktoré by nemali uniknúť pozornosti majiteľov ochranných známok a ich právnych zástupcov.

Moderné technológie prinášajú nové právne otázky, ktorých význam je o to väčší, že dnes čoraz viac obchodných transakcií prebieha buď výlučne vďaka týmto technológiám, napríklad na internetových platformách, alebo sú tieto technológie aspoň nevyhnutným pomocníkom, osobitne ako prostriedok reklamy a informovania spotrebiteľa. V tomto kontexte možno podčiarknuť význam internetu, ktorý má dopad tak na moderné právo ochranných známok, ako i na právo hospodárskej súťaže. Aktuálna judikatúra ESD a Všeobecného súdu EÚ sa v tejto oblasti zaoberá, mimo iného, (i) otázkou cezhraničného dopadu dôkazných prostriedkov spätých s využívaním internetových stránok v obchodnom styku, (ii) otázkou možnosti odvolávať sa na použitie doménových mien v súvislosti s preukazovaním rozlišovacej spôsobilosti nadobudnutej používaním európskej ochrannej známky, ako aj (iii) otázkou súladu selektívnej distribúcie prostredníctvom internetu s hospodárskou súťažou, najmä v oblasti luxusných kozmetických výrobkov. Podrobnejšie sa budeme zaoberať touto tématikou na príkladoch (i) Coca-Cola/EUIPO - Mitico (preukazovanie prípadného neoprávneného užívania dobrého mena, analýza stránky www.mastercola.com), (ii) bet365/EUIPO - Robert Hansen (www.bet365.com) a (iii) Coty Germany.

Zmluvné typy v oblasti softvéru a informačných technológií

Nepochybne IT sektor je jedno z najrýchlejšie rozvíjajúcich sa odvetví. Nie je len o vývoji a používaní programov, údržbe a správe sietí, ale čoraz častejšie sa hovorí aj o samostatnom odvetví tzv. počítačového práva. Sem možno v každom prípade zaradiť aj odvetvie zmlúv najčastejšie používaných v IT sektore. Bežné znenie zmlúv v žiadnom prípade nepostačuje a je na mieste nepodceňovať znenie zmlúv v IT sektore. Každá zložitejšia zmluva v IT sektore má spravidla svoje špecifiká, teda je veľmi ťažké na rôzne vzťahy aplikovať rovnakú zmluvu. Predmetom tohto príspevku bude opísanie viacerých zmluvných typov v oblasti softvéru s dôrazom na licenčnú zmluvu na používanie softvéru a osobitné špecifiká náležitostí licenčnej zmluvy na softvér. Kvalitne a zodpovedne pripravená zmluva je predpokladom hladkej spolupráce a prevenciou pred potenciálnymi rizikami do budúcnosti.

Predmetom príspevku sú vybrané aspekty režimu zamestnaneckého počítačového programu v zmysle platného Autorského zákona a pomenovanie špecifík, ktoré súvisia s jeho tvorbou v rámci pracovnoprávnych vzťahov. Spomenuté budú najčastejšie chyby zamestnávateľov aj zamestnancov, ako aj zmluvné aspekty ich vzájomnej spolupráce, a to aj s ohľadom na oprávnené záujmy tretích osôb. Osobitne sa spomenú aj iné situácie, kedy sa aplikuje právny režim zamestnaneckého diela, avšak nepôjde o pracovnoprávny vzťah. Predmetom príspevku budú konkrétne odporúčania ako postupovať v rámci predchádzania sporov v rámci vzťahu zamestnanec - zamestnávateľ.