IT právo 2021: Digitálny svet a zmluvné vzťahy

Časové stopy záznamu

0.00 - 06.10 Privítanie/Jozef Šupšák, šéfredaktor efocus.sk, Miroslav Chlipala, predseda programového výboru a moderátor konferencie

06:00 - 31:30 Doménové spory/ Zuzana Adamová, Senior Associate, AK Petkov

31:30 - 55:02 Výhody a limity doménového ADR/Tomáš Klinka, senior právnik, patentový zástupca, AK Bukovinský & Chlipala

55:02 - 1:17:20 Panelová diskusia Z. Adamová, T. Klinka

1:19:23 - 1:46:00 Riadime už ochranu osobných údajov alebo si stále kupujeme pocit bezpečia?/JUDr. Pavel Nechala, advokát WISE3,

1:46:00 - 1:58:02 Prestávka

1:58:02 - 2:41:24 Tri roky od uplatňovania GDPR bez ePrivacy nariadenia/Jakub Berthoty, Dagital Legal/

2:41:24 - 3:14:40 Desať pravidiel pre tvorbu bezpečnostnej dokumentácie pre právnika/Štefan Pilar, senior právnik, advokátska kancelária Bukovinsky & Chlipala

3:15:27 - 3:46:15 Softvérové zmluvy - na čo nezabudnúť pri vyjednávaní ich obsahu, z pohľadu objednávateľa aj zhotoviteľa/Eva Schin Majdúchová, spoluzakladateľka a riadiaca partnerka advokátskej kancelárie SCHIN & MAJDÚCH legal

3:48:33 - 4:09:18 Zelené aspekty v IT zákazkách/Juraj Tkáč, Creatio EU

4:12:10 - 4:37:50 Zodpovednosť pri používaní autonómnych systémov (umelá inteligencia v podnikateľskej praxi)/Stanislav Demčák, spolupracujúci advokát, AK SEMANČIN & PARTNERS

4:37:50 - 5:05:00 Umelá inteligencia a jej právna regulácia/JUDr. Ivan Kisely, Counsel, AK Bird & Bird

5:05:13 - 5:22:30 Umelá inteligencia a strojové učenie: príležitosti a riziká z pohľadu práva/Róbert Gašparovič, advokát, AK HAVEL & PARTNERS

5:22:30 - 5:31:50 Panel: S. Demčák, I. Kisely, R. Gašparovič

Všeobecné nariadenie o ochrane osobných údajov prinieslo rámec pre politiku v oblasti ochrany osobných údajov. Nové nástroje a povinnosti sa stretli s odozvou na strane dodávateľov rôznych súvisiacich služieb a nízkou znalosťou na strane potenciálnych zákazníkov. Prvotné reakcie v panike sa dajú pochopiť, no po dvoch rokoch by sme mali očakávať aj kvalitatívne zmeny v oblasti riadenia ochrany osobných údajov. Príspevok prinesie pravdivý pohľad na súčasnú situáciu a odporučenia, čo ďalej.

Napriek tomu, že znenie GDPR poznáme od roku 2016 (a očakávať sme ho mohli od roku 2012), jeho uplatňovanie ale aj enforcement v praxi je taký aký je. Ako vyzerá situácia u nás v porovnaní s inými členskými krajinami? Kam sme sa za tieto dva roky posunuli, aké najvýznamnejšie rozhodnutia a pokuty boli v praxi udelené a ktoré výkladové otázky sú stále nevyjasnené? Čo na tom všetkom zmení nové ePrivacy nariadenie? Týmto otázkam sa budem v mojom príspevku zaoberať.

Základné náležitosti každého zmluvného typu určuje právna úprava. Zákon poskytuje aj základné mantinely spolupráce medzi objednávateľom a zhotoviteľom. Zákonná úprava je však všeobecná a nemôže upravovať všetky podmienky, ktoré najmä v IT sektore môžu byť veľmi špecifické. Každá kvalitne pripravená a vyjednaná (IT) zmluva musí obsahovať také dojednania, aby bola pre obe zmluvné strany najmä funkčná a bránila vzniku nejasností alebo právnej neistote na jednej alebo druhej strane. V príspevku sa dozviete, ako správne vymedziť predmet zmluvy a základné podmienky spolupráce, práva a povinnosti zmluvných strán, ktorým chybám sa vyvarovať a naopak, čomu venovať osobitnú pozornosť. „Kvalitná zmluva vytvára priestor pre pokojnú spoluprácu, resp. neformálne, gentlemanské dohody platia len do okamihu prvého problému“.

Nové programové vyhlásenie vlády SR v bode 97 uvádza nasledovné: Vláda SR zavedie v štátnej a verejnej správe, vrátane organizácií a podnikov, zelené verejné obstarávanie ako povinné so zohľadnením dlhodobej ekonomickej návratnosti, ale aj environmentálnych a sociálnych vplyvov. Je vôbec možné aplikovať zelené (enviromentálne) aspekty verejného obstarávania aj na zákazky v IT? Príspevok poukáže na vzorové katalógové listy, ktoré vypracovala EÚ na opis predmetu zákazky pre HW. Taktiež predstavíme viaceré modelové vzory hodnotiacich kritérií nákladov na životný cyklus IT systémov

Identifikovaná téma sa zameriava na problematiku zodpovednosti pri využívaní autonómnych a deep learning technológií v podnikateľskej praxi (chatbot, sales automatization, automated driving system, internet of things, AI). Tieto technológie predstavujú základ štvrtej priemyselnej revolúcie a ich celoplošné nasadenie je v zásade iba otázkou času. Autonómne systémy však popierajú tradicionalistické chápanie právnych vzťahov (právne záväzné konanie totiž už nie je iba výlučnou výsadou človeka). Vznikajúce právne otázky majú hraničný charakter a predstavujú aktuálne jednu z najväčších výziev pre IT právo. Príspevok má za cieľ stručne pomenovať rôzne zodpovednostné vzťahy, ktoré môžu vznikať pri nasadení autonómnych systémov, a to:

• zodpovednosť umelej inteligencie, jej právna subjektivita a platnosť právnych úkonov
• zodpovednostné vzťahy pri nesprávnom automatizovanom objednávaní/dodávaní tovaru alebo služieb,
• zodpovednosť za škodu spôsobenú deep learning technológiou (výsledok deep learningu nevie vývojár algoritmu predikovať) a návrhy na jej mitigáciu,
• zodpovednosť za neoprávnené profilovanie, zbieranie a vyhodnocovanie údajov v smart home domácnosti.
Príspevok zahŕňa prehľad aktuálnych trendov a stanovísk pracovných skupín v rámci EU; upriamuje pozornosť na najzásadnejšie interpretačné konflikty a situácie, ktoré sa dotýkajú de facto všetkých oblastí hospodárskeho života.

V časoch, ako sú tieto, sa digitálne technológie stávajú dôležitejšie ako kedykoľvek predtým. Spoločnosti, ktoré sa doteraz spoliehali na „zastarané riešenia“, masívne a urýchlene prechádzajú na moderné technológie, aby udržali svoje operácie v chode. Automatizácia, robotizácia a využívanie umelej inteligencie sa presúvajú z akademických debát do reálneho života. Kroky podnikov a organizácií zamerané na obmedzenie šírenia vírusu tak urýchľujú prechod na digitálne spoločnosti a využívanie digitálnych technológií. Etické používanie umelej inteligencie, jej právna regulácia, či duševné vlastníctvo sú len niektoré z tém, ktoré sú v tejto súvislosti v centre pozornosti právnikov. Pre náš príspevok sme vybrali niektoré príklady zo zahraničia, týkajúce sa regulácie umelej inteligencie a tieto budeme analyzovať aj z pohľadu slovenského práva.

• Čo je umelá inteligencia a strojové učenie z pohľadu práva?
• Kedy sa zaujímať o právny režim využitých alebo spracovávaných dát?
• Ako nakladať so vstupnými údajmi pre strojové učenie;
• Podmienky použitia strojové učenie na spracovanie údajov;
• Profilovanie, automatizované rozhodovanie a tzv. „Algorithmic bias“;
• Zhrnutie vplyvov do oblasti osobných aj neosobných údajov.