Právna ochrana bezpečnosti v digitálnom svete

Je vôbec možné trestne postihovať právnické osoby? Z dôvodu implementácie trestnej zodpovednosti právnických osôb do právneho poriadku SR s účinnosťou od 1. júla.2016 je možné vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť už aj voči právnickým osobám. Úplne nová právna úprava pojednáva o základoch trestnej zodpovednosti právnických osôb, druhoch trestov ukladaných právnickým osobám a postupe orgánov činných v trestnom konaní a súdov v trestnom konaní proti právnickým osobám. Aký dopad bude mať táto právna úprava na právnické osoby? Je dôležité pochopiť najmä to, kedy sa trestný čin považuje za trestný čin spáchaný právnickou osobou.

S účinnosťou od 1. januára 2016 do právneho poriadku SR bola rozšírená existujúca trestnoprávna úprava v oblasti počítačovej kriminality. Počítačová kriminalita ako jedna z oblastí modernej kriminálnej činnosti, ktorej rozmach je sledovaný najmä v posledných rokoch v súvislosti s nástupom digitálneho veku, je súborom protiprávnych konaní, ktorých hlavným znakom je využívanie informačných technológií, najmä počítačov, na páchanie trestnej činnosti. Jej rozmach je priamoúmerný postupujúcej informatizácii a „internetizácii“ spoločnosti aj v Slovenskej republike. Individuálnym objektom je u nových trestných činov najmä ochrana počítačového systému ako celku alebo časti a ochrana počítačového údaju ako citlivej a zneužiteľnej informácie, do ktorej neoprávnený zásah je vzhľadom na široké spektrum možných negatívnych aspektov neakceptovateľný.

Málokto vie, že právna úprava nelegálneho zamestnávania v právnom poriadku SR umožňuje za prechod povinnosti podnikateľa zaplatiť pokutu uloženú za nelegálne zamestnávanie a dodatočné platby s výnimkou daní a odvodov na tretiu osobu. Je možné sa prechodu uvedenej povinnosti vyhnúť? Netreba opomínať aj prípady priameho sankčného postihu podnikateľa ako prijímateľa práce alebo služby, od osoby, ktorá porušila zákaz nelegálneho zamestnávania. Je dôležité identifikovať prípady priameho sankčného postihu odberateľa a vedieť ako sa má v uvedenom prípade takýto odberateľ chrániť.

Keďže kybernetické incidenty sú v poslednom období relatívne časté a keďže takéto incidenty majú často cezhraničné následky, legislatíva v EÚ sa uberá smerom, že spoločnosti budú čoskoro povinné notifikovať takéto incidenty regulátorom. To, aké incidenty musia byť oznámené je definované relatívne široko. Takúto notifikačnú povinnosť obsahujú 3 právne nástroje, ktoré čoskoro vstúpia do účinnosti: (1) smernica o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov, (2) nariadenie o ochrane osobných údajov (tzv. GDPR), a (3) novela smernice o platobných službách (PDS2).

Aj na Slovensku už dozrel čas na „štandardizáciu“ a zjednodušenie právnych vzťahov týkajúcich sa národnej domény najvyššej úrovne .sk. Koniec proxy držiteľov a s tým súvisiace právne následky, predĺženie lehôt pre registráciu domény, zjednodušenie stavov domén sú dávno očakávané zmeny. Súčasťou zmien je zavedenie tzv. „expertného“ konania pre spory o domény v prípadoch tzv. cybersquattingu - špekulatívna registrácia domény s cieľom následného predaja so ziskom. Aké je nastavenie nového rámca z pohľadu právnej praxe? Aký bude mať dopad nový rámec na doménové spory na Slovensku?

• právo a internet (domény a doménové spory, internetové stránky, internetové obchodování, obchodní podmínky e-shopu)
• právo a ochranné známky (ochrana názvu firmy, domén, zboží a služeb, registrace, práva z ochranných známek, dispozice s ochrannými známkami

Dne 1. července 2016 vstoupila v účinnost významná část nařízení eIDAS. Revoluční nařízení s sebou přináší řadu změn, jejichž cílem je zvýšit právní jistotu a důvěryhodnost elektronických transakcí. Největší změny dopadají na oblast elektronických podpisů a dalších nástrojů elektronické kontraktace, včetně tzv. služeb vytvářejících důvěru. Vedle toho pak nově upravuje problematiku prostředků elektronické identifikace a jejich použitelnost napříč EU. Příspěvek poskytne stručné shrnutí těch nejvýznamnějších změn, které nařízení eIDAS přináší, a navíc zmíní i praktické dopady právního předpisu nejen na advokáty, ale na každého, kdo při své činnosti elektronické podepisování dokumentů využívá.

Zpracování osobních údajů je dnes nezbytnou součástí podnikatelských aktivit všech subjektů z různých sektorů. Tuto oblast přitom nyní čeká období turbulentních změn. S novou právní úpravou v podobě obecného nařízení o ochraně osobních údajů přichází řada nových povinností, které nutně vyvolají změny v oblasti souvisejících procesů i používaných dokumentů. Tyto povinnosti budou zároveň spojeny s mnohem přísnějšími pokutami, které nově mohou dosáhnout až 20 milionů eur nebo 4 % z celosvětového ročního obratu. Ačkoli nová úprava vstoupí plně v účinnost za dva roky, příslušné procesy a dokumenty je třeba začít přizpůsobovat již nyní.
Během přednáškového bloku představíme ty největší změny, které nás v oblasti ochrany údajů čekají, i metody, jak se na ně připravit.

Nové všeobecné nariadenie o ochrane osobných údajov sa bude síce aplikovať až od 25. mája 2018, avšak procesy na zosúladenie s ním je potrebné naštartovať čím skôr. Okrem harmonizácie v oblasti osobných údajov v rámci EÚ nariadenie prináša celý rad noviniek, pričom niektoré z nich pravdepodobne zmenia prístup k spracúvaniu a ochrane osobných údajov. Príspevok sa bude zameriavať najmä na nový systém bezpečnostných opatrení, nové práva dotknutých osôb a praktické aspekty zabezpečenia súladu s nariadením.

Príspevok by sa venoval osobitnosti a problémom- rizikám, ktoré v praxi nastavajú pri obstarávaní unikátnych SW riešení, ktorým celia jednak obstarávatelia a tiež uchádzači. Príspevok by obsahoval analýzu doteraz používaných postupov v obstarávaní a analýzu ďalší menej alebo vôbec nevyužívaných postupov ako je súťažný dialóg a súťaž návrhov, teda návrhy pro futoro, pričom sa poukáže na zmeny ktoré priniesla v tomto smere nová právna úprava na európskej a národnej úrovni.